Zimné sústredenie – JB&CoC – Zamkovského chata

posted in: Lezecké výjazdy | 0

V termíne od 20. do 23.02.2020 sa vo Vysokých Tatrách na Zamkovského chate konalo zimné horolezecké sústredenie Jaskobus & Colours Of Climbing. Sústredenie bolo zamerané predovšetkým na metodiku a techniku lezenia ľadov. V štvrtok po práci sme v zostave Lili, Sima, Natália, Brogy, Miky a Ja (Peťo J.) vyrazili smer Tatry. Do Smokovca sme dorazili niečo po deviatej večer. Nabalili sme všetko potrebné, obuli lyže a začali šlapať na Zamku. Na chatu sme dorazili takmer presne na desiatu hodinu. Ešte nám stihli naliať niečo na smäd. Posedeli sme pri debate až do polnoci a odobrali sa spať. Spánku bolo málo, teda minimálne pre mňa a Brogyho, nakoľko som ho ukecal, že ráno, ešte pred raňajkami pôjdeme niečo odistiť do Malej Studenej doliny. Je 5:00 ráno. Vstávame, obliekame sa berieme materiál a o 5:20 vyrážame z chaty preistiť ľad v Lomnickom hrebeni. Vraciame sa niečo po 8:00, dávame raňajky s ostatnými, ktorí na nás už čakajú, po raňajkách a káve vyrážame už podľa programu do veľkej Studenej doliny k Veverkovmu ľadopádu.

Popod Veverkáčom

Tak ako bola ráno o piatej jasná obloha bez mráčika a bezvetrie, tak sa o pár hodín na to začínajú pomaly čerti ženiť. My sa však nevzdávame a pokračujeme pod nástup. Pred nami je iba jedna dvoja. Neskôr zisťujeme že sú to dvaja Polscy wspinacze.

O podmienke sa dená ani hovoriť. ľad je asi tretinový a do polovice nedotečený. Útočisko hľadáme v jeho útrobách. Keď je ľad dotečený vytvára sa pod ním pekná jaskynka, kde sa da ukryť pred poveternostnými podmienkami. Teraz tu máme ledva ako také závetrie. Ale zas aspoň niečo. Vybaľujeme matroš, obliekame sedáky a hruďáky a čakáme kým Poliaci dolezú. Poliaci však zvolili expedičný spôsob lezenia a po každom postupovom istení sa spúšťajú dole a menia prvolezca. To už nevydržím a velím útok na vrchol. 😀

Ukryt pred vetrom

Naliezam pravým krajom ľadopádu. Ľad je tvrdý a neolezený, takmer každý krok treba pracne vysekávať. Netrvá mi to krátko ale výrazne kratšie ako expedičným poliakom. Zo žľabu pri miernej víchrici začínajú pomaly padať prachovky, čas sa nám kráti. Takmer po slepiačky doliezam k štandu a zlaňujem dole.

Zo štandu Veverkovho ľadu

Nakoľko nie je čas ani na metodiku ani na žiadne vysvetľovanie, dávam krátke inštrukcie k lezeniu na TR a posielam do ľadu nováčikov. V nádherných zimných podmienkach pociťujú na vlastnej koži o čom je zimné lezenie. V podstate plnohodnotná ukážka.

„Ideálne“ podmienky vo Veverkáči

Počas striedania ističov a lezcov sa chodíme schovávať popod ľadopád do závetria. Ale už fúka tak, že sa dá už sotva hovoriť o závetrí, ale určite je to lepšie ako vonku.

Čo položíš do snehu tak máš do minúty problém nájsť. Všetko zaviate snehom. Všetkých nás trasie od zimy. Ja sa snažím o ako také metodické informácie a pokyny, ale nemá to moc zmysel, každý rieši svoj tepelný komfort a snahu o ukrytie pred vetrom a snehom.

Postupne sa všetci šiesti vystriedame a každý okúsi aké je to liezť v ľade v zimných podmienkach. Velím ústup do bezpečia chaty. Balíme všetok matroš, vyhrabávame lyže spopod snehu a prášime späť na chatu.

Po ceste na chatu sa nám darí aspoň trochu ohriať počas výstupu. V teple chaty sa prezliekame a dopriavame krátku siestu pred večerou. Po večeri nás čakala metodická prednáška o materiály potrebnom pri zimnom pôsobení v horskom prostredí. Toto sme absolvovali v kľude našej izby. Podaktorí s frekventantov nám aj pozaspávali počas prednášky, ale oni si tú snáď dodatočne doštudujú.

Bazár zimného materiálu

Po prednáške sme už len chvíľu posedeli dole v deckom kútiku a šli spať. Ráno nás totiž čakal aj keď pekný ale náročný deň. Predovšetkým sme museli dohnať všetko čo sme kvôli zlému počasiu nestihli v piatok.

V sobotu ráno sa zobúdzame do krásneho slnečného rána. Raňajkujeme, pijeme kávu, balíme a vyrážame smer Veľká Studená dolina na ľad Popoluška.

Prichádzame pod ľad. Budujeme štandy o strom a jeden v ľade. Leziem hore. Toto je ale úplne niečo iné ako na Veverkáči. Ľad naozaj vo výbornej podmienke. O chvíľku som hore,štandujem o štandovací strom a zlaňujem doke k ostatným.

Krásne bezveterné počasie konečne praje aj praktickým ukážkam metodiky istenia v ľade. Frekventanti si precvičujú budovanie štandov, Abalakove hodiny ale aj lezenie na prvom konci. Klobúk dole hlavne pred Lili a Simou. Prvé kroky neisté, ale čím boli vyššie tým ich istota rástla a išlo im to ako keby to robili každý deň.

Lili mala počas prvých krokov obavy a strach, ale prekonala sa a pomaly ale isto dobíjala vrchol ľadu. Hore jej to akosi nešlo tak som jej trochu radil. Teda predovšetkým aby sekala zbraňou do toho istého miesta, bolo to to posledné čo som jej povedal nakoľko sa jej podarilo na mňa nasmerovať kus odlietajúceho ľadu, ktorý ma trafil do tváre. Bolo trošku krvičky a Lili mala aspoň pokoj od mojich rečí.

Niečo po tretej sme to zabalili a v pretrvávajúcom peknom počasí zlyžovali na rázcestie a vyšlapali späť na chatu. Na chate na nás čakala už hornonitrianska lezecká legenda Dodo Voves s plným batohom dobrôt v podobe rumu, klobások, slaniny a syrov. Na stôl začali lietať pivká a zábava sa začala rozbiehať v plnom prúde.

Neskoršie večer dorazili aj Tatranské legendy Michal Gabriž a Tyger z tyger.sk. Naozaj veľmi vydarený večer. Popíjalo sa, debatovalo, hralo na gitaru a spievalo. Veľmi pekné uzavretie dvoch lezeckých dní.

Tatranské legendy – Tyger z tyger.sk, Michal Gabriž, Konstantin Šmarjov, Peter Jaško

Po výbornom večeri sa postupne všetci poberieme spať. V nedeľu ráno pretrváva pekné a slnečné počasie, ale je výrazne teplejšie ako posledné dni. Plán je navštíviť ešte ľad záhradky. Balíme veci, raňajkujeme, vyrovnávame účet a lyžujeme dolu. Na záhradkách trenková teplota a 7 lezcov. Ľad v absolútne zlej podmienke, nedotečený a úzky. všetci lezú len prvú dĺžku. preto upúšťame od plánu a ideme radšej na varené víno na Rainerku. Na Rainerke dávame varené vínko a presúvame sa na Hrebienok a následne k autu. Na hrebienku zažívame iný svet. Cítime sa ako z iného vesmíru. Ako jediní máme divné farebné oblečenie, divné batohy na chrbátoch s trčiacimi lanami a cepínmi a divné fošne pripevnené na nohách. Všetci ostatní okolo nás sú oblečení v nedeľnom oblečené, v kožušinkách a podobne.

Pri aute všetko pobalíme do kufra, prezliekame sa, Dopriavame si výbornú pizzu v neďalekej pizzérii. Počkáme ešte na Kosťu s partiou a vyrážame smer BA.

Jaskobus – Zamkovského chata 2020

Na záver môžem len konštatovať, že druhý ročník zimného sústredenia Jaskobus & Colours Of Climbing opäť skončil nad moje očakávania. Výborná atmosféra, pekné lezecké výkony všetkých zúčastnených. Nové priateľstvá a kopec krásnych zážitkov. Teším sa na vás na budúci rok.

Text: Peter Jaško

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *