Cesta Štepanský sa nachádza v severozápadnej stene Štiavnice (Ďumbier). Obťažnosť je IV UIAA, upozorňujem však, že obťažnosť pri zimnom lezení určujú predovšetkým momentálne podmienky v stene a tie sa v tej Ďumbierskej nerobia rýchlo. Prvovýstupcov ani rok prvovýstupu som nanešťastie nenašiel. V podmienkach, akých sme cestu liezli sme ju nevedeli moc bezpečne odistiť. „Ťažké“ miesta boli hneď v úvode prvej dĺžky, potom v komíne druhej dĺžky a prelez platničky v tretej dĺžke. Cesta je to veľmi pekná a spomedzi tých ľahších (subj.).
Nástup
Tak ako to už u severnej steny Ďumbiera býva zvykom, nástup je možný, buď z parkoviska pri Trangoške, alebo rovno z Chaty M.R.Š. Nakoľko naše družstvo disponuje multifunkčným obytným zariadením na štyroch kolesách talianskej výroby, tak spíme dole na parkovisku a nastupujeme ráno odtiaľ. Snehu je dosť, nielen na cestu hore, ale aj na zlyžovanie dole, takže berieme lyže.
Hodinka a pol šliapania do kopca na chatu na čaj človeka aj preberie, aj zohreje. Na chate vypijeme čaj, zapíšeme sa do knihy výstupov a ideme hore k prezliekaciemu kameňu. Kde je, som opisoval aj s GPS súradnicami v predchádzajúcom článku o Baníkovom pilieri.
Na nástup zostupujeme Huťkovým žľabom, rovnako ako pri nástupe na Baníkov pilier, len neodbočujeme doľava na pilier, ale pokračujeme ďalej žľabom. Podľa momentálnych snehových podmienok buď pešo, alebo zlanením.
Žľab vie byť lavinózny, tak treba dávať bacha aj na túto eventualitu. Nám to na šťastie nejak podržalo pod nohami aj keď snehu bolo v celku dosť.
Žľabom zostupujeme až do miesta kde sa výrazne rozširuje a spája s Dolnou terasou. Tu sa ťaháme doprava, kde už pomaly začíname pokukovať po nástupe do cesty.
Výstup
Pod nástupom neboli výrazné možnosti zostrojenia rozumného istiaceho stanoviska. Igor sa spoľahol na zapichnuté čakany do mäkkého snehu. Ale na druhej strane, prípadný pád by bol do mäkkého, takže asi dobre. Prvá dĺžka má dva nástupové varianty. Osobne si myslím, že sme išli pravým variantom, nakoľko viedol skalným kútom, v ktorom boli aj staré skoby, aj postupový nit.
Blbé je, že postupový nit v prvých 8 metroch lezenia bol to posledné o čo sa dalo zaistiť. Ďalších 50 metrov lezenia pokračovali nie moc dobre držiace vysušené trávy. Založenie postupového istenia bolo takmer nemožné. V dobrých podmienkach si viem predstaviť, že je to prechádzka. Dnes to bol výživný morálový zážitok.
Na takmer plnú dĺžku lana prídeme k skalnej platničke, ktorá je po oboch stranách ohraničená trávami. V platničke je navŕtané istiace fixné istiace stanovisko. Konečne trošku istoty, že nezletíme do doliny ako dve snehové gule.
Druhá dĺžka pokračuje ľavou časťou steny, výraznou lávkou. Pozor, od istiaceho stanoviska treba najprv trochu zísť nadol, následne traverz po lávke do kúta a ním nahor, na konci kútu krátky traverz smerom k istiacemu stanovisku.
Tretia dĺžka pokračuje kútom, z ktorého sme odbočili smerom k istiacemu stanovisku. To znamená, že začiatok tretej dĺžky je opäť krátky traverz do kútu. Ním pokračujeme nahor. Tu už ide aj čosi sem tam založiť, ale nečakajte karafiáty. V polovici tretej dĺžky je pred „štvorkovým“ miestom štand, ten použijeme len ako postupové istenie a lezieme ďalej. Po prelezení „štvorkovej“ platničky sa napojíme na trávnatý kútik. Ním ľahko asi 8 metrov nahor a potom odbočíme doprava a hľadáme istiace stanovisko. Je trošku skryté za rohom. Istiace stanoviská sú zväčša označené trčiacim hrdzavým roxorom. Niekedy to pomôže v orientácii. Pozor, v tomto istiacom stanovisku je prasknutá reťaz.
Od štvrtej dĺžky až po vrch sa držíme logickej línie a v ľahkom teréne doliezame späť na hrebeň.
Hore konečne vypijeme čaj, čo si celý deň nosíme v batohu, zbalíme haraburdy do batohov, obujeme lyže a o pár minút sme späť v našom luxusnom talianskom príbytku.
Sumarizácia
- Nástup z parkoviska od Trangošky na pásoch na Chatu M.R.Š. cca 90 min.
- Nástup na hrebeň od Chaty M.R.Š cca 30 min.
- Zostup k nástupu na pilier cca. 30 min.
- Výstup cestou na hrebeň cca. 4,5 hod (v zlých podmienkach).
- Použitý materiál – laná twin 60m, základná sada friendov, základná sada vklínencov, lezené v lyžiarkach
Cesta Štepanský má stenový charakter lezenia a na rozdiel od Baníkovho pilieru si tu výrazne viac zaleziete. Veľa lezeckých metrov je po trávach, ktoré ak nie sú v podmienke, tak je výstup nepríjemný. Príjemným faktom je, že v celej ceste sú osadené fixné istiace stanoviská.
Pridaj komentár