Posledný júnový víkend sme spolu s Anrejom Rozborilom vyrazili na tohtoročné prvé letné tatranské lezenie. Vybrali sme si jednu s najvyšších stien – Kežmarský štít. Našim plánom bolo vyliezť cestu Obrovský kút. Ktorú sme bohužiaľ zdolali len po lávku od ktorej sme na vrchol pokračovali Puškášovou cestou.
Vyrážame v piatok po práci. Beriem zo sebou kamošku Sašku ako náhodnú stopárku. Po ceste naberám Andreja v Banskej Bystrici, kde bol na služobke.Ubytovanie som vybavil u Janky Kalinčíkovej na Zámkovského chate. Na chatu prichádzame vo večerných hodinách. Stíhame ale ešte aj pivo aj niečo pod zub. Stretávame sa tam s Simonkou Kaminskou, ktorá sa o nás stará ako o vlastných. Oznamuje nám, že nebudeme na izbe sami a že tam budú ešte nejakí ďaľší horolezci. V zápätí zistujeme že je to náš výborný kamarát Dodo z Prievidze s parťákom. Samozrejme sa s týchto dôvodov zábava pretiahla do neskorých večerných hodín.
Ráno vstávame, balíme všetko potrebné, dávame rýchle raňajky a vyrážame po magistrále do Skalnatej doliny. Cesta nám trvala okolo tri štvrte hodinky, v celku dobré tempo. Okolité štíty sú ešte v oblakoch ale tie rýchlo stúpajú. Zime sa moc ustúpiť nechce.
Veľmi rýchlo sa zorientujeme a kráčame k nástupu pod stenu. Prvý lezie Andrej, prvé dve dĺžky spája. V druhej dĺžke volí priami, ťažší variant za VI UIAA.
Variant síce ťažší ale s o to väčším zážitkom z lezenia. V kľúčovom mieste (v platni po ľavej ruke viditeľná stará skoba) sa moc nedá čo založiť, ale celý problém je o dvoch krokoch a potom ste už v ľahkom. Ťažké miesto sa dá obísť z prava, ale je to škoda. Pred aj po kľúči sú možnosti istenia dobré (čoky).
V podstate v celej spodnej časti cesty až po lávku nie sú žiadne pevné istenia, teda ak nerátam sem tam zatlčené staré hrdzavé skoby. Aj to pridáva čaro takýmto tradičným cestám. Pevné istenia však vôbec nechýbajú, lebo možnosti vlastného postupového istenia sú výborné. Kde treba, tam je čo založiť.
Po dolezení piatej dĺžky doliezame na priestrannú trávnatú policu, kde si dávame obedovú prestávku. Na lávku je to už len jedna dĺžka.
Po dolezení na lávku a zhodnotení stavu nôh a cesty, ktorá nás ešte čaká presviedčam Andreja o nepokračovaní Obrovským kútom ,ale o „úteku“ lávkou na vrchol. Hore konečne vyzúvam lezky a nohy si môžu konečne vydýchnuť v pohodlných teniskách. Balíme matroš a vybiehame na vrchol. Na vrchole spravíme pár fotiek a zostupujeme dole normálkou. Na chatu prichádzame v popoludnajších odinách. Chata ešte puká vo švíkoch pod náporom turistov. Konečne sadáme a pokračujeme voľnou zábavou.
Rozbuch opeká svoje sexi teľa. 
Saška sa teší o slnečných lúčov, ja sa radšej schovávam v tieni. 
Wellness niekde v okolí. 
Partia akú môžo všetci len závidieť. Ďakujeme Simona Kaminská a Jana Spitzkopf Kalinčíková za to že ste a za to čo pre nás robíte.
Večer oslavujeme moje meniny a rozhodujeme sa že ráno nikam nevstávame a urobíme si oddychový deň. V nedeľu si dávame výdatné raňajky, urobíme si príjemnú prechádzku okolo chaty, ovlažíme sa v potoku a spokojní odchádzame späť za prácou do Bratislavy.
8:00 ráno. Prichádame do skalnatej doliny. Akurát stretávame prvú lanovku na vrchol. po pekelne teplom týždni v celku zmena. Obliekame všetko čo máme v ruksakoch. Kežmarský štít. cvakám toľákom stenu a s Rozbuchom konzultujeme TOPO. Druhá nádherná dĺžka cesty Obrovský kút. úžasné lezenie, v celku trebalo rozmýšľať. 
medzi druhým a tretím štandom 
Z tretieho štandu. Všetko po vlastnom. sem tam stará skoba. Toto je tradclimbing. 
Jedna svojka popri istení Rozbucha, veď on v päťkách nepadá. 
Andrej pridoleze na 3 štand. Dolez bol cez nádhernú platňu. Pohľad do 4. dĺžky. Štand na starej skobe a novom friende. 
Andej v 4 dĺžke. Samozrejme, že ma neposlúchol a napriek tomu, že som mu vravel, že choď doľava išiel doprava a potom musel traverzovať v celku zábavný traverz. Na predposlednom štande pod lávkou si dávame malú pauzu na cigu, vodu a niečo pod zub. 
Pohľad do pochylého platne a obrovského kútu. 
Kriššákové platne a Jašterica. 
Vidlový hrebeň s Kežmarského štítu. 
Belianky 
Dali sme aj vrchol. 
Vrcholová svojka Rozbuch opeká svoje sexi teľa. Saška sa teší o slnečných lúčov, ja sa radšej schovávam v tieni. Wellness niekde v okolí. Partia akú môžo všetci len závidieť. Ďakujeme Simona Kaminská a Jana Spitzkopf Kalinčíková za to že ste a za to čo pre nás robíte. 
Po ceste domov polovica expedície nezvládla únavu a zakempovala v lôžkovom vozni JaškoBUSu. 
Topo našej cesty. na webe som to nikde takto podrobne nenašiel, tak možno niekomu pomôže. Kadopádne je tam zaznačený aj traverz, ktorý neodporúčam. Tam to treba narovnať a ísť priamo.
Pridaj komentár