V termíne od 30.4 do 5.5.2019 sme sa rozhodli s Igorom Marksom vycestovať na lezecký výlet do Chorvátskej Paklenice. Náš zámer bol orientovať sa predovšetkým na veľké steny, takže hlavným cieľom bola samozrejme Aniča Kuk. Aj napriek predpovedi počasia sa nám podarilo absolvovať tri plné lezecké dni, ktoré sme využili na 100%. V podstate celú cestu nás sprevádzalo zlé upršané počasie. Trasu som volil už tradične cez Maďarsko do Slovinskej Lendavy a odtiaľ na Karlovac a cez Plitvické jazerá na Starigrad. Obišli sme tak veľký kus platených diaľnic s minimálnym časovým sklzom.
Z Bratislavy sme vyrazili niekedy okolo 16:30, okolo 22:00 sme už boli niekde pred mestom Slunj, kde sme prenocovali na odbočke z hlavnej cesty. Večer sme čosi pojedli a popili výborný dominikánsky rum a spokojne zaspali. Ráno bola len rýchla osobná hygiena a rýchly presun za lepším počasím.
Pár kilometrov pred Starigradom sme dali raňajky s kávičkou. Na jedálničku bola Igorova kakaová bábovka, samozrejme všetko Bio a Eko.
Igor asi v najlahšom 6b v oblasti. 
Výhľad z Vaganacu na Starigrad. 
Sektor Gradic Kuk 
Relax po lezení.
1.5. 2019 Sme dorazili do lezeckej oblasti Vaganac, nachádzajúcej sa hneď vedľa Paklenice, asi 10 min autom do kopcov nad Starigradom. Na rozlez sme si dali miestnu 6b. Subjektívne asi najľahšia cesta, ktorú sme v oblasti liezli. Vaganac je výborný sektor pre rozlez alebo dolez na Paklenických výjazdoch. Neplatí sa sem vstup a je to minimálne na celý deň čo liezť. Je to výhodné spojiť s 3 denným vstupom do Paklenice. Podvečer sme chceli ešte skúsiť niečo v sektore Gradic Kuk, ale dážď nám to už nedoprial, tak sme na miestnom parkovisku zakempovali a naliali si čistého vína.
Igor hľadí do prvej dĺžky cesty Ljublianski 6a+. 
Igor dolieza prvú dĺžku 
Ja v druhej dĺžke. 
Igor v tretej dĺžke. 
Doliezam za Igorom na štand. 
Posledná dĺžka cesty Ljublianski 
Igor sa na mne zabáva.
V štvrtok ráno 2.5.2019 dávame raňajky a hygienu, sadáme do auta a premiestňujeme sa dole do Starigradu. Našim plánom je cesta Ljublianski na Aniču Kuk za 6a+. Nástup sme našli v celku rýchlo a bez menších problémov. Jedná sa síce o starú tradičnú cestu ale bola v celku slušne vyistená pevným postupovým istením. Na naše prekvapenie obtiažnosť ktorá nás čakala vôbec nezodpovedala tomu na čo sme boli zvyknutí. Po druhej dĺžke za 5a som prenechal prvý koniec lana Igorovi a spravil som dobre, lebo následovné 2 dĺžky boli pre mňa ako nekončiaci zlý sen. Previsnuté kúty a špáry bez akýchkoľvek stupov a chytov. (Ako bolo tam čosi, a trošku preháňam, ale fakt som si na 6a+ tam toho predstavoval viac). Igorovi bolo moje trápenie v celku na smiech a dosť sa na mne zabával, ale nakoniec som sa na tom pozabával aj Ja a vyliezol som až hore. Poslednú dĺžku za 3 som ťahal Ja. Ako bolo to naozaj ľahké, hlavne po tom čo sme pred tým liezli, ale na 60m lana boli 3 istenia. Skôr to pripadalo, že autor chcel naznačiť len správny smer cesty.
údolie Velikej Paklenice 
Igi a záliv 
Kvet a Páv
Hore sme si vychutnali krásne výhľady, dali zopár svojok a pobrali sme sa naspäť do doliny.
Počas zostupu sa ešte niekoľko krát obraciame a užívame si pohľad na majestátnu Aniču a tešíme sa na ďalší deň.
naše ubytovanie v autocampe 
Pomocný kuchár pripravuje cesto na placky 
Kuchár bez opice
Po celodennom lezeckom nasadení sa usídlujeme v miestnom autocampe. Camp je takmer prázdny tak si vyberáme najlepšie miesto. Rozkladáme obývačku aj kuchyňu a začíname s prípravou večera. Na jedálničku sú zemiakové placky s moravským muškátom. Pojedáme placky, popíjame víno, kujeme plány na nasledujúci deň a debatujeme do neskorého večera.
Igor v 3 dĺžke ceste Watersong 6a+ 
Ja doliezam za Igim 3 dĺžku Igor v 4 dĺžke. 
Posledná dĺžka Watersong 6a+ 
Vrcholovka
Posledný lezecký deň si vyberáme cestu Watersong za 6a+. Cestu aj okolie veľmi dobre poznám, takže neblúdime a nestrácame ten správny smer. Po dolezení zbiehame dolu do doliny a už sa nám nedarí „nechce“ naliezať do niečoho ďalšieho, tak sa balíme a premiestňujeme do campu.
Búrkové mraky nad Paklenicou 
Igi na pláži 
Raňajkové menu
Podvečer sme si dali ešte prechádzku po nábreží až za posledný camp. Dopriali fantastickú večeru u Dinka a zaľahli v campe pod periny. Ráno nás privítal nepretržitý a výdatný dážď. Konštatujeme, že to asi tak skoro neprestane, pripravujem sladké raňajky v podobe ovsenej kaše, balíme a vyrážame späť do Bratislavy.
Tento výjazd ostane v mojej pamäti asi až do vtedy, dokedy mi bude slúžiť. Zažili sme tu kopec zážitkov, povedali veľa slov a vymysleli spústu nových plánov.
Pridaj komentár