Pravidelný Januárový výstup na Grossglockner 2019

posted in: Lezecké výjazdy | 0

Tento rok to už bolo tušíme že po 7 krát čo sme organizovali v podstate už tradičný každoročný skialpový výstup na najvýšší vrch Rakúskych alp – Grossglockner. Každopádne bolo to prvý krát čo nás odviezol JaškoBUS.

Za posledné roky sa toho dosť pomenilo. Pribudli návestné tabule, parkovací systém aj tečúca voda a čisté toalety na parkovisku pri Luckner Hause. Mali sme šťastie, že tesne pred nami prešiel odhŕňač a celú cestu na parkovisko sme mali čerstvo odhrnutú.

Balíme všetko potrebné, obúvame lyže a začíname šliapať k nášmu nocľahu – Winterraum pri Studlhutte.

Nie je to síce ďaleko, zhruba nejaké 4 či 5 kilometrov, len to prevýšenie 1000m dá v celku zabrať, hlavne keď štartuješ z parkoviska 1800m.n.m.

Studlhutte – Winterraum

Na chatu prichádzame už po tme. Za posledné roky úroveň prudko klesá. Podľa návštevnej knihy môžme len konštatovať že za to môžu nie naše Slovanské kmene. Odpadky, bordel, v hajzli nasraté až nad dosku, dvere otvorené, zámok pokazený, sneh až v hlavnej miestnosti skoro po kolená. všade známky Poľských, Českých a Slovenských turistov. Sme proste prasata a nevážime si niečo čo je „zadarmo“.

Druhý – výstupový deň

Tak ako aj posledné roky, počasie nám praje, je slnečno, jasno aj keď na hrebeni veterno. Cesta ubúda v celku rýchlo.

Miloš v dobrej nálade na pilieri k chate Erzherzog Johann Hutte

Nad chatou sú asi najhoršie podmienky za posledných 10 rokov čo sem chodím. minimum snehu, vyfúkané až na skalu a na skale len tenká niekoľko milimetrová ľadová glazúra. Veľmi nebezpečný terén, ktorý mal pri zostupe za následok Lilin pád, našťastie sa nič vážne nestalo, okrem potrhaného oblečenia a pár modrín.

Ako správny pastier si privádzam na vrchol svoje ovečky

Hore na hrebeni už neboli žiadne ťažkosti, vrchol sme zvládli bez najmenších ťažkostí.

Zprava Jaško, Letovanec, Lili, Miloš, Luky

Tomáš zhodnotil, že si netrúfa na výstup tak to s rozumom otočil a čakal nás dole. My sme si dali jednu svojku a začali zostupovať do základného tábora.

Poobede sa už začali čerti ženiť, vyšlo nám to akurát, výchrica nás našťastie stihla až na chate.

Celá naša zostava, z prava – Tomáš, Miloš, Ja, Lili, Luky, Leto

Unavení ale spokojní s naplnenými plánmi, topíme sneh, varíme čaj, popíjame, pojedáme, debatujeme.

Den odchodu – výchrica neustáva

Celu noc loncuje chatou silný vietor, ráno sa prebúdzame do poriadneho nečasu. Rýchlo sa balíme a opatrne zostupujeme na parkovisko.

Dúfam, že chata bude fungovať aj po ďalšie roky, táto akcia sa v celku osvedčila vždy si tu veľmi dobre psychicky oddýchnem a načerpám nové sily.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *