„Stará cesta“ sa nachádza v severnej stene Štiavnice (Ďumbier). Uvádzaná obťažnosť je IV+ UIAA a jej prvovýstupcovia (J. Kocúr, E. Velič) ju po prvýkrát vyliezli 12.09.1977. Cesta má dva nástupové varianty a podľa zvoleného variantu 10, alebo 11 dĺžok. V ceste sú osadené pevné istiace stanoviská, sem tam nejaká skoba a nit za ťažkým miestom v komíne.
Starú cestu som si prvý raz všimol na titulnej stránke horolezeckého sprievodcu Ďumbiera a hneď som vedel, že si ju chcem niekedy preliezť. Pôvodne sme boli na prelezenie dohodnutí s Igim Marksom, nakoniec to okolnosti zariadili inak. Tip na vylezenie Starej cesty som tiež dostal od nášho priateľa Ruda Hajdučíka, pre ktorého je Ďumbier, takpovediac domovskou oblasťou. Cestu sme liezli 13. februára 2022 v zložení Katka Bahnová a Ja (Peťo Jaško). Celá akcia začala v sobotu podvečer, kedy som Katku vyzdvihol v Banskej Bystrici a spoločne sme sa premiestnili na parkovisko pri Trangoške. Tu sme prespali v aute a ráno vyrazili na lyžiach na Chatu M.R.Š. a po rýchlom čaji a prezlečení ďalej k nástupu.
Popis nástupu som už niekoľkokrát podrobne spomínal v predchádzajúcich článkoch. Stará cesta sa nachádza len niekoľko desiatok metrov vľavo od cesty „Štepanský“, takže nástup sa taktiež zhoduje. Opäť vystupujeme na hrebeň k prezliekaciemu kameňu, kde na seba nahádžeme všetok potrebný materiál a zostupujeme k nástupu cez Huťkov žľab.
V spodnej časti žľabu sa začneme ťahať doprava a snažíme sa zorientovať a nájsť nástup. Počasie nám praje a máme dobrú viditeľnosť. Nástup nachádzame na prvú dobrú. Vyberáme si pravý variant cesty. Prvé istiace stanovisko robíme len z čakanov, naviažeme laná a ideme. Nakoľko Katka nebola túto sezónu rozlezená, tak všetky dĺžky ťahám Ja.
Čas rýchlo ubieha a Katka má podvečer doma ešte povinnosti, tak z dôvodu šetrenia času prvé dve dĺžky spájam. Prvá dĺžka je relatívne ľahká a končí fixným istiacim stanoviskom cesty „Stredom platne“. Druhá dĺžka začína traverzom a miernym zostupom do výrazného, vysneženého komína a ním priamo hore. V komíne treba preliezť dva kolmé skalné úseky. Prvý je ľahký, ten druhý je kľúčové miesto celej cesty. V celej ceste sú minimálne možnosti istenia, preto treba liezť na istotu. Pod kľúčovým miestom je po pravej strane stará skoba. Ja som toto miesto liezol zľava. Po prelezení skalnej časti znovu do snehu poteší po ľavej strane navŕtaný nit. Tu nasleduje najvtipnejšia a najzaujímavejšia časť celej dĺžky a to prekopanie si tunelu popod obrovský, zaklinený balvan do jaskynky, v ktorej sa nachádza fixné istiace stanovisko.
Po asi 15 minútach kopania sa dostávam do Jaskynky a celý dopotený doberám Katku. Aj keď liezla na druhom konci lana, bol to pre ňu tak isto silný zážitok ako pre mňa. V jaskynke je príjemné závetrie, ale nesmieme sa zdržovať a treba ísť ďalej. Podľa topa mala ďalšia dĺžka začínať hneď „ťažším“ lezením. Opäť veľmi vtipný a nezvyčajný začiatok dĺžky, kedy bolo potrebné preliezť ponad tunel, ktorý som si vyhrabal a potom komínom cez previs nahor. Najprv to vyzeralo hrozivo, našťastie to bolo výrazne ľahšie ako predchádzajúci úsek. Po výleze z jaskyne sa dostávam na zasnežené trávy a žľabom postupujem nahor.
Bez väčších ťažkostí preliezam piatu dĺžku (podľa topa) na ktorej konci sa nachádza po ľavej strane fixné istiace stanovisko. Doberám Katku a po prehodnotení situácie, teda hlavne časovej tiesne tu opúšťame cestu a traverzujeme smerom vpravo asi 40m systémom lávok a políc do tretej dĺžky cesty „Štepanský“ (fixné istiace stanovisko v platni za IV UIAA – pozri topo cesty). Tu už v známom teréne utekáme hore, aby Katka stihla všetky povinnosti.
Na vrchol je to síce ešte kus, ale terén je už ľahký. Posledné dĺžky už lezieme súbežne. Na hrebeni si spravíme ešte jednú vrcholovku na pamiatku, zbehneme dole na chatu, kde sme si nechali lyže a pri zapadajúcom slnku a mesiaci nad nami lyžujeme dole k autu.
Celá táto nedeľná akcia bola parádny zážitok s krásnym lezením a parádnym počasím. Dúfam, že si túto cestu, ale už aj hornú časť preleziem čo najskôr.
Pridaj komentár