Cieľom tohto článku je priblíženie problematiky bezpečnosti trvalých postupových istení v lezeckých oblastiach, predovšetkým istiacich a zlaňovacích stanovíšť. Článok upozorňuje na nevhodné materiály používané na výrobu istiacich stanovíšť, ich mechanické vlastnosti, predovšetkým pevnosť v ťahu a porovnáva ich s materiálmi certifikovanými patričnými normami pre použitie pri výkone horolezectva. Zameriame sa na použitie necertifikovaných reťazí a karabín typu Q (Quick link, „Mailon Rapide“) pri vytváraní zlaňovacích a istiacich stanovíšť.
V poslednej dekáde môžeme pozorovať významný nárast záujmu o športové lezenie. Tento nárast možno najvýraznejšie vidieť na umelých stenách. Avšak veľa s tých odvážnejších začínajúcich lezcov sa presúva aj do skalkárskych lezeckých oblastí. Samozrejme tým myslím oblasti preistené trvalými postupovými isteniami , zlaňovacími a istiacimi stanovištiami. Stúpajúcim počtom lezcov logicky stúpa aj pravdepodobnosť vzniku úrazu. Väčšina lezcov sa plne spolieha na fixné postupové istenia, istiace a zlaňovacie stanoviská, bez ohľaldu na to aby sa zamysleli nad ich bezpečnosťou. Preto sme podrobili základné spojovacé prvky pre výrobu istiacich a zlaňovacích stanovísk pevnostným testom.
Karabíny Q „Mailon Rapide“
K prepojeniu trvalých istení ako sú borháky alebo nity s reťazami pre vytvorenie istiacich a zlaňovacích stanovíšť sa najbežnejšie používajú oválne oceľové karabíny s 6 hranným závitovým zámkom typovo označované ako karabíny Q, resp. Mailon Rapide. Pre istiace stanovištia je najbežnejší priemer týchto karabín 8 mm. V praxi sa však veľmi často stretávame s problémom používania necertifikovaných karabín nakúpených v železiarstve bez garancie ich pevnosti. Na Obr. 1 je zobrazená certifikovaná karabína a) aj necertifikovaná karabína b).
a| 
b|
Obr. 1 Oceľová karabína typu Q (Mailon Rapide), a) certifikovaná pre použitie pri horolezectve, b) necertifikovaná, nakúpená v železiarstve
Na prvý pohľad medzi nimi nie je žiadny viditeľný rozmer okrem označenia normy a údajov o pevnosti na karabíne certifikovanej. Toto je aj jediný pozorovateľný rozdiel, podľa ktorého môže laik rozoznať certifikovaný materiál určený pre horolezectvo.
Pre certifikovaný materiál platí, že musí byť označený aspoň jedkou s príslušných noriem (UIAA, ISO, CE) a musí byť uvedená jeho statická pevnosť v ťahu. Pre karabíny Q je to zväčša 25 kN.
Certifikované karabíny typu Q sú prevažne vyrábané s feritických ocelí s prídavkom legujúcich prvkov na zvýšenie ich pevnosti. Povrch je chránený pozinkovaním či už galvanickým alebo žiarovým, ktoré slúži ako antikorózna ochrana proti atmosférickej korózii. Karabíny môžu byť vyrobené aj s nehrdzavejúcich ocelí. Pre výrobu lezeckého materiálu s nehrdzavejúcej ocele sa prevažne používajú austenitické ocele triedy 304, 309 alebo 316L, ktoré majú dostatočnú pevnosť a výbornú odolnosť proti korózii, bez potreby nanášania ochranných povlakov. V porovnaní s feritickými oceľami majú však nižšiu pevnosť v ťahu a rýchlejšie sa opotrebúvajú v dôsledku ich nižšej tvrdosti.
Pre porovnanie pevnosti bežných karabín nakúpených v železiarstve a karabín certifikovaných, určených pre horolezectvo sme podrobili oba typy pevnostnej skúške v ťahu. Dosiahnuté výsledky jednoznačne preukázali nevhodnosť necertifikovaného materiálu pre použitie na istiacich stanovištiach, aj keď pri zlanení by boli pravdepodobne dostačujúce.
Mailon 6 mm – železiarstvo
K plastickej deformácii došlo pri zaťažení cca 8 kN, k deštrukcii došlo v mieste závitového spoja pri zaťažení 8,94 kN. Spojovacia matica vyskočila zo závitu bez viditeľného poškodenia. Po vybratí karabíny z skúšobného zariadenia táto nevykazovala žiadne viditeľné poškodenie Obr. 2, dokonca sa dala bez námahy opäť zaskrutkovať. Je pravda, že jej pevnosť zhruba 900 kg bohato stačí na zlanenie z núdzového štandu, alebo nitu pri narazení na neprelezitelný problém, avšak je absolútne nepostačujúca pre použitie na istiace stanovisko, kde musí byť minimálna pevnosť istiaceho materiálu 22 kN.
a| 
b|
Obr. 2 Necertifikovaná karabína typu Q, a) pred ťahovou skúškou, b) po ťahovej skúške
Mailon CE – 6mm
Oproti necertifikovaným karabínam nakúpeným v železiarstve certifikované karabíny vykazovali výrazne zvýšenú pevnosť ako aj odlišný mechanizmus deštrukcie. K plastickej deformácii došlo pri zaťažení cca 14 kN, k deštrukcii došlo v mieste závitového spoja pri zaťažení 26,4 kN. Spojovacia matica praskla v axiálnom smere.
a) 
b)
Obr. 3 Certifikovaná karabína typu Q, a) pred ťahovou skúškou, b) po ťahovej skúške
Aj keď počas zvyšovania záťaže počas testu dochádzalo k výraznej plastickej deformácii karabíny, k jej porušeniu došlo až za normovanou hranicou 25kN a to upozorňujem, že sa jednalo o karabínu niekoľko rokov používanú, ktorá mala za sebou mnoho pádových zaťažení.
Mailon 9mm
Pre porovnanie sme skúšali aj necertifikované karabíny väčších rozmerov. Nad priemer drieku karabíny 8 mm už nedochádzalo k porušeniu skrutkovacej poistky ale k pretrhnutiu v mieste ukotvenia, ako je znázornené na Obr. 4. K plastickej deformácii došlo pri zaťažení cca 16 kN, k deštrukcii došlo v mieste kontaktu s upínacím čapom pri zaťažení 43,2 kN. Spojovacia matica ostala nepoškodená. Počas zvyšovania zaťaženia dochádzalo k výraznej plastickej deformácii.
Obr. 4 Necertifikovaná karabína typu Q po pevnostnej skúške ťahom
Pevnosť týchto karabím prevyšuje minimálnu pevnosť určovanú normov pre použitie v horolezectve, avšak nemajú ju nijak garantovanú ani zaručenú.
Ďalšou logickou súčasťou fixných štandov sú reťaze. Preliezol som už mnoho lezeckých oblastí ako po Slovensku tak po svete a môžem úprimne povedať, že s certifikovaným materiálom na štandoch sa stretávam len naozaj výnimočne. Predovšetkým čo sa týka reťazí. Z tohto dôvodu sme vybrali dva najčastejšie typy oceľových reťazí používaných na výrobu fixných istiacich a zlaňovacích stanovíšť. Samozrejme bavíme sa o tých necertifikovaných.
Reťaz 6 mm – železiarstvo
K plastickej deformácii došlo pri zaťažení cca 6 kN, k deštrukcii došlo v mieste kontaktu upínacieho čapu pri zaťažení 17,3 kN. Počas zvyšovania zaťažedia dochádzalo k výraznej deformácii ohniviek reťaze. Na zlaňovanie, alebo lezenie TR je to dostačujúca pevnosť. Avšak ak by sme túto reťaz zaťažili vyšším pádovým faktorom pri páde prvolezca, už by to mohlo mať fatálne následky. Pozitívom tohto prípadu je aspoň fakt, že reťaz sa neroztrhla v zvare ale v jej priereze mimo zvaru, čo dokazuje dobrú kvalitu zvarov ohniviek Obr. 5.
a) 
b)
Obr. 5 Necertifikovaná reťaz priemeru 6 mm, a) pred skúškou, b) po skúške
V našich lezeckých oblastiach sa najčastejšie stretávame s necertifikovanými reťazami priemeru 8 mm. Sú vyrobené s feritických ocelí galvanicky alebo žiarovo pozinkované avšak bez legujúcich prvkov a bez garantovanej pevnostnej únosnosti. Ak by sme nazreli do noriem pre zvárané reťaze, zistili by sme, že aj tam sa uvádza, že nie sú vhodné pre zdvíhanie bremien. Ich maximálna pevnosť sa uvádza okolo 20 kN.
Reťaz 8 mm – železiarstvo (odporovo zváraná)
K plastickej deformácii došlo pri zaťažení cca 14 kN, k deštrukcii došlo v mieste zvaru ohnivka pri zaťažení 23,9 kN. Miesto lomu sa nachádzalo v tepelne ovplyvnenej oblasti (TOO), k narušeniu došlo pravdepodobne v dôsledku zníženej pevnosti v TOO. Pri druhom pokuse v inom mieste došlo tak isto k narušeniu v mieste zvarového spoja a to k plastickej deformácii pri zaťažení cca. 13 kN a k deštrukcii pri zaťažení 19,1 kN Obr. 6.
a) 
b)
Obr. 6 Necertifikovaná reťaz 8 mm, a) po skúške ťahom, b) iné miesto po skúške ťahom
Z výsledkov môžeme usudzovať, že pri tomto type reťaze je síce pevnosť materiálu postačujúca, avšak v tomto prípade došlo pri výrobe k chybe pri zváraní, nakoľko pri obydvoch skúškach došlo k porušeniu v mieste zvaru, čo je z hľadiska posudzovania pevnosti zváraných spojov nevyhovujúce.
Na záver môžeme z hore uvedených faktov konštatovať, že fixné zlaňovacie a istiace stanovištia vyrobené z necertifikovaných komponentov síce vyzerajú pevne, ale ich pevnosť nezodpovedá patričným normám či už UIAA, EN alebo CE. Ich pevnosť síce postačuje na zlaňovanie a istenie TR avšak je to skrytá hrozba, ktora len čaká na príležitosť kedy zasiahne náhoda a stane sa nejaký vážny úraz. Dúfam, že tento článok bude mať za následok zamyslenie sa predovšetkým tých ktorí svoju energiu a voľný čas investujú do preisťovania skalných oblasti a aj bežných lezcov ktorí budú síce dôverovať ale aj viac preverovať. Predsa len sa jedná o naše zdravie a život.
Marek
Super článok. Pamätám sa, že táto téma ma hodne zaujímala v začiatkoch lezenia a vedieť o tejto problematike veľa je dobré lenže čo z toho, keď ako autor spomína realita na skalách je iná? Čo to znamená preverovanie? Ak chcem preveriť kvalitu istiacich stanovísk, tak tak musím liezť a ak to je celé z necertifikovaného matrošu, tak potom v danom momente leziem do takejto konštrukcie. Aký je rozdieľ medzi nič netušiacim lezcom a tým, ktorý rozumie? Žiaden. Obaja sú obeťou arogancie a šetrenia tých, ktorí tie cesty stavajú. Potom sa ja pýtam, koľko percent ciest spadá pod kompetencie združení, ktorí vedia aká je pravda a metodika a koľko týchto ciest stavajú lezci zo svojvôle. V prvom prípade by to znamenalo, že fundované osoby sa … na metodiku a v druhom, že sa na to … „dobrovoľník“. Rovnako by som mal zopár otázok a odpovedí k často kladeným otázkam paradoxne z radov inštruktorov, prečo je štatisticky najviac úrazov na ľahkých cestách. Šokuje ma taká otázka…stačí sa neraz pozrieť na to ako dobre s rozumom sú neraz odistené ťažké cesty a ako otrasne sú odistené cesty ľahké zrejme pod predpokladom, šak tu nikto nepadne, chyty tu udrží aj chromý, borhá švacnem o dva a pol metra…lenže ak sa stane, tak potom sú takéto pády tutovky na zem, či na police, a schody. Proste metodika v kontexte lezenia je prívesok. Keby ju aj niekto dodržovať chcel, tak takmer nemá šancu…a to píše človek, čo nepatrí zrovna pre tých, čo túžia po komfortnom lezení, ale je rozdiel postaviť cestu s ťažkým prechodom , morálom a preletom a rozdiel postaviť cestu, kde ak si niekto zalieta, tak má 90% šancu, že minimálne odíde so zlomeninou ak aj istič zareaguje správne…Úrazovosť teda nemá lezec ako ovplivniť za takýchto podmienok.. jedine, že hodne popracuje na mentále a nepadá ale náhoda je blbec…alebo áno práve tým, že rozumie tematike tak do takejto cesty neleze alebo si to berie na svoje triko…to by sme ale dospeli k záveru ako pri väčšine matrošu, že väčšinu ciest by sme rovno mohli sólovať 😀